Petite Messe Solennelle
- Kyrie
- Gloria
- Laudamus Te
- Gratias
- Domine Deus
- Qui tollis
- Quoniam
- Cum Sancto Spiritu
- Credo in unum Deum
- Crucifixus
- Et resurrexit
- Et vitam venturi
- Prélude religieux / Ritournelle
- Sanctus
- O salutaris
- Agnus Dei
Virtuálny zbor členov zborov Vocalatté a Apollo
Tomáš Vinař
Klavír: Adam Štefunko, Jozef Kováč
Harmónium: Tomáš Vinař, Jozef Kováč
Speváci zborov Vocalatté a Apollo
Diriguje: Tomáš Vinař
Nahrávané virtuálne v rokoch 2020-2021
Sólisti:
Soprán: Katarína Žilková (3), Denisa Hanušovská (6,15), Marianna Gábová (6,10,12,14,16), Mária Ivančáková (9,11)
Alt: Marianna Takáčová (3,9), Mária Hurbanová (4,11,14,16), Anna Ľubušká (12)
Tenor: Tomáš Vinař (3,4,5,9,11,12,14)
Bas: Július Žatko (3,11), Michal Švehlík (4,7,9,12,14)
Pandémia choroby COVID-19, ktorá vypukla začiatkom roku 2020, zasiahla zborové spievanie veľmi tvrdo. Vo svete sa vyskytlo viacero prípadov, keď skúška zboru viedla ku superšíriteľskej udalosti a dokonca aj k úmrtiam. Preto (nielen) na Slovensku bolo zborové spievanie počas rokov 2020 a 2021 výrazne obmedzené, priamo zakázané alebo aspoň dôrazne neodporúčané. Nácviky sa konali len občasne, keď to epidemická situácia dovolila, koncerty s publikom sa pre nás stali vzácnym sviatkom.
Keďže mi bolo za spievaním smutno, začal som sa obhliadať po možných príležitostiach on-line, kde ma zaujal koncept virtuálneho zboru. Zakladateľom tohto konceptu je americký hudobný skladateľ a dirigent Eric Whitacre, ktorý takýmto spôsobom premiéroval v roku 2010 svoju skladbu Lux Aurumque. Namiesto toho, aby sa speváci stretli na jednom mieste, každý spevák dostane video s dirigovaním a s hudobným podkladom, ktoré slúži jednak na účely nacvičenia skladby a jednak pomocou neho nahrá svoj part. Jednotlivé nahrávky sa potom elektronicky zložia dohromady a všetci sú prekvapení, ako to nakoniec znie (príjemne alebo nepríjemne).
Vďaka pandémii virtuálne zborové projekty vzbudili veľký záujem u doma zamknutých spevákov na celom svete. Nielen vďaka možnosti si zaspievať, ale aj vďaka bohatému programu strímovaných nácvikov so zaujímavými osobnosťami, či príležitosť porozprávať sa cez internet so spevákmi z iných krajín. Šiesty virtuálny projekt Erica Whitacra (skladba Sing Gently), ktorého som sa v roku 2020 zúčastnil, zahŕňal viac ako 17500 spevákov zo 129 krajín sveta. Inšpiroval ma aj britský projekt Stay at Home Choir pod vedením dirigentky Tori Longdon a speváka a dirigenta Jamieho Wrighta, ktorým sa podarilo vybudovať živú komunitu spevákov naprieč viacerými virtuálnymi projektami. Jedna z mála vecí, ktorá však technicky nie je možná bežnými prostriedkami, je synchronizované spievanie viacerých spevákov, preto si po nahrávaní všetci s napätím musia počkať na výsledok.
Pod vplyvom týchto zaujímavých skúseností som sa rozhodol vyskúšať produkciu a dirigovanie virtuálnych projektov spolu s kamarátmi zo zborov Apollo a Vocalatté. Vďaka nahrávaniu CDčka Vocalatté "Zlaté časy" v Loft Studio Bratislava (Igor Baar) som mal akú-takú predstavu o technickej realizácii, a tak sa nám podarilo úspešne zrealizovať zopár krátkych projektov (projekt Skyfall s Vocalatté a projekt Irish Blessing so zborom Apollo). To ma presvedčilo, že po technickej stránke by sme zvládli aj niečo ambicióznejšie, najlepšie projekt, ktorý by sme si naživo len tak ľahko nezaspievali.
Rossiniho Petite Messe Solennelle pre dva klavíre, harmónium, zbor a sólistov, ktorá má 16 častí a trvá cca 80 minút, sa mi zdala ako dostatočná výzva. Navyše, ako zborový spevák som mal možnosť zaspievať si ju s Cornell University Chamber Singers počas pracovného pobytu na Cornellovej Univerzite v USA a keďže sa jedná o jednu z mojich obľúbených skladieb, predstava jej realizácie vo vlastnej réžii bola veľmi lákavá. Zborové party speváci nahrávali postupne, pričom ako podklad používali video s klavírnym doprovodom a dirigovaním; v náročnejších pasážach navyše skúsenejší členovia dopredu nahrali jednotlivé party, takže pre ostatných bolo možné pripojiť sa k už existujúcemu štvorhlasu. Ku každej časti boli pripravené interpretačné poznámky, ktorých úlohou bolo zjednotiť výrazové prvky. Po technickej stránke speváci nahrávali zväčša na mobilné telefóny v takých podmienkach, aké sa im podarilo doma si vytvoriť. Väčšinu sólových partov sme však nahrávali individuálne s profesionálnym mikrofónom, aby sme dosiahli lepšiu kvalitu zvuku.
Chcel by som poďakovať všetkým spevákom, ktorí sa tohto projektu zúčastnili, za trpezlivosť a vytrvalosť. Celkovo nám realizácia trvala takmer dva roky, užili sme si pri nej kopec zábavy a dúfame, že výsledok poteší aj vás. Nikto zo spevákov celú skladbu nikdy nepočul, posielal som im počas celého projektu len krátke úryvky, tak snáď ich výsledok prekvapí v tej pozitívnej rovine.
Tomáš Vinař, december 2021
Zbor
Soprán: Marianna Gábová, Jana Gajdošová, Marieta Horáčková (1), Mária Ivančáková, Lucia Miglierini, Zuzana Valentínová (1), Katarína Žilková
Alt: Dana Blaškovičová (1), Mária Božová (1), Mária Hurbanová, Lenka Matejovičová (1), Anna Ľubušká, Véronique Svitková, Marianna Takáčová
Tenor: František Kardoš, Adam Štefunko (14), Tomáš Vinař, Šimon Zámečník (1)
Bas: Jozef Kováč (14), Michal Švehlík, Július Žatko
Sólisti
Tomáš Vinař (dirigent, produkcia, harmónium, sólo tenor) je absolventom odborov klavír a spev na ĽŠU Brigádnická v Košiciach (dnes ZUŠ Bernolákova). Zborovému spevu sa venuje vyše 25 rokov, počas ktorých pôsobil vo viacerých zborových telesách na Slovensku, v Kanade a v USA. V súčasnosti je členom speváckych zborov Apollo a Vocalatté, od roku 2020 sa tiež zúčastňoval viacerých medzinárodných virtuálnych zborových projektov (Eric Whitacre Virtual Choir 6, Stay at Home Choir). Ako sólista sa predstavil v roli Piláta v projekte Jesus Christ Superstar speváckeho zboru Vocalatté. Vo voľnom čase sa venuje produkcii a dirigovaniu virtuálnych zborových projektov. V civilnom živote je docentom informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Adam Štefunko (klavír) sa po absolvovaní vysokoškolského štúdia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave vydal objavovať tajomstvá starej hudby na brnianskej Janáčkovej Akadémii Múzických umení. Hrá na klávesové a dychové nástroje s matematickou nepresnosťou a popri tom učí hru na klavíri. Od uchádzania sa o doktorandské štúdium v oblasti kognitívnej neurovedy ho delí nájdenie vhodnej témy.
Jozef Kováč (klavír, harmónium) v detstve navštevoval Bratislavský detský zbor a absolvoval klavír na ZUŠ v Bratislave. Neskôr bol členom speváckeho zboru Lúčnica a spevokolu pri Kostole sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako klavirista vo vokálno-inštrumentálnom zoskupení Vocalatté, ako spevák v komorných zoskupeniach Blu Dal Cielo a Oct.opus a v speváckom zbore Voci allegre v Trnave.
Katarína Žilková (sólo soprán 3) je absolventkou odboru klavír na ĽŠU v Liptovskom Mikuláši. Počas stredoškolských čias pôsobila vo folkovej skupine Luscínia a zároveň hrala v divadelnom zoskupení Scéna. Vyše 25 rokov je aktívnou členkou speváckeho zboru Apollo, kde našla potešenie z harmónie a výnimočnej energie zborového spevu.
Denisa Hanušovská (sólo soprán 6,15) sa spevu venuje od štyroch rokov. Ako dieťa účinkovala v detskom speváckom zbore Margarétka, Detskom speváckom zbore Slovenského rozhlasu a zúčastnila sa rôznych speváckych súťaží. Je dvojnásobnou víťazkou súťaže Slávik Slovenska (2006, 2009). Počas štúdia na cirkevnom konzervatóriu v Bratislave (odbor spev) bola súčasťou rôznych telies, medzi inými zboru Vocalatté, dievčenského zboru v predstavení Jana Eyrová v Slovenskom národnom divadle a Vox Aeterna. Zúčastnila sa viacerých koncertných podujatí, súťaží a majstrovských kurzov (Medzinárodní pěvecké kurzy Karlovy Vary, Letní škola barokní hudby Holešov). V rámci operného štúdia stvárnila niekoľko postáv, ako napríklad Studenú princeznú z opery Martin a slnko od T. Freša. Je spoluzakladateľkou á capella ansámblu Blu Dal Cielo, s ktorým v roku 2019 vyhrala projekt Viva ulica a koncert s Janoska ensemble. Popri konzervatóriu sa venovala štúdiu interpretácie starej hudby pod vedením Mgr. art Jána Grénera. Okrem klasického spevu sa venovala viacerým hudobným žánrom, napríklad francúzskym šansónom, folklóru, v rokoch 2014 – 2019 bola sólistkou SĽUKu. Spolupracovala na nahrávaní niekoľkých CD. Od roku 2020 je študentkou hudobnej a tanečnej fakulty AMU v Prahe u profesorky Magdalény Hajóssyovej, kde pokračuje v štúdiu operného spevu.
Marianna Gábová (sólo soprán 6,10,12,14,16) je absolventkou ZUŠ Jozefa Kresánka v Bratislave v odbore spev a klavír. Je dlhoročnou členkou chrámových zborov Cé a Melodar, v súčasnosti tiež pôsobí v zbore Vocalatté, venuje sa výučbe dospelých v speváckom zbore Gloria Dei a je súčasťou vokálneho kvintetu Blu Dal Cielo. Je študentkou šiesteho ročníka konzervatória Pink Harmony vo Zvolene, kde začala študovať po skončení vysokoškolského štúdia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Mária Ivančáková (sólo soprán 9,11) je hudobnou amatérkou, ale o to viac hudobným nadšencom. Odmalička zbožňuje spev rôznych žánrov, od ľudoviek, folku až po zborové spievanie sakrálnej hudby. Počas základnej školy sa zúčastňovala rôznych speváckych súťaží ako “Podtatranský slávik”, či “Melódie priateľstva” a pod. Ako dospelá absolvovala aj niekoľko semestrov spevu na ZUŠ Jozefa Kresánka. Príležitostne vedie chrámový spevokol v Jánovciach pri Poprade. Je dlhoročnou členkou speváckeho zboru Apollo, kde dostala aj základy hlasovej výchovy, objavila jedinečnú malebnosť harmónie a neuveriteľné hudobné zážitky.
Marianna Takáčová (sólo alt 3,9) miluje hudbu vo všetkých jej podobách. Absolvovala ZUŠ v Sečovciach (klavír, flauta), kde sa počas štúdia “náhodou” dostala k zborovému spevu, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou jej života. Pôsobila v niekoľkých zborových telesách a dodnes spieva v speváckom zbore Apollo. Naďalej, síce sporadicky, no s nadšením, hrá v Mestskej hasičskej dychovej hudbe Sečovce (flauta, pikola).
Mária Hurbanová (sólo alt 4,11,14,16) spieva odmalička až dodnes a asi všetky žánre. Na spev chodila takmer dva roky, ale nevylučuje, že sa k tomu vráti. Pôsobila v zboroch Lúčnica, Vocalatté, Voci Allegre a Blu Dal Cielo. Je hrdý alt a najradšej má čítanie z listu.
Július Žatko (sólo bas 3,11) absolvoval hru na akordeón na ZUŠ v Topoľčanoch. Viac ako 25 rokov spieva v Speváckom zbore Apollo, v súčasnosti pôsobí ako jeho prezident. Je tiež sólistom gregoriánskej scholy Schola gregoriana Bratislavensis. Úspešne účinkoval v projekte uvedenia opery Martin Luther od Víťazoslava Kubičku, ako aj nahrávok bratislavského antifonára gregoriánskeho chorálu. Spolupracuje ako akordeonista s ochotníckym Modranským kráľovským divadlom MoKRAĎ a OZ Kraľovan v Modre. Vyštudoval matematiku - informatiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a informačné systémy a technológie v ekonomike na Fakulte hospodárskej informatiky EU v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako IT architekt.
Michal Švehlík (sólo bas 4,7,9,12,14) je absolventom ZUŠ Jozefa Kresánka v odbore husle a v súčasnosti študentom 4. ročníka konzervatória Pink Harmony vo Zvolene v odbore spev. Už počas štúdia na ZUŠ bol členom viacerých hudobných telies ako Komorný sláčikový orchester (5 rokov koncertný majster), súboru starej hudby Chorea Antiqua (5 rokov koncertný majster), Komorného orchestra Technik a mnohých amatérskych speváckych zborov. V roku 2011 spoluzaložil spevácky zbor Vocalatté, ktorého je dodnes dirigentom a umeleckým vedúcim. Od roku 2018 je tiež spoluzakladateľom á capella kvintetu Blu Dal Cielo. Keďže už v mladosti vedel, že živiť sa hudbou je veľmi ťažké, po vyštudovaní Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v súčasnosti pracuje ako finančný analytik vo viedenskej banke.
Gioachino Rossini (1792-1868) zložil skladbu Petite messe solennelle (v preklade malá slávnostná omša) v roku 1864. Rossini bol známy najmä ako operný skladateľ, od jeho posledného operného diela však ubehlo viac ako 30 rokov. Názov skladby je pomerne zavádzajúci. Skladbu, ktorej prevedenie trvá 80 minút je ťažko nazývať "malou". Slová "slávnostná omša" by poukazovali na určenie pre nejakú mimoriadne slávnostnú cirkevnú príležitosť, skladba však bola prvýkrát uvedená pri príležitosti dokončenia nového domu Rossiniho dlhoročného priateľa, a to pre malé publikom priamo v tomto dome. Navyše je veľmi ťažké predstaviť si ju ako súčasť štandardnej katolíckej omše.
Pôvodná verzia skladby bola určená pre komorný zbor ôsmich spevákov, štyroch sólistov, dva klavíre a harmónium. Napriek tomu, že Rossini neskôr vytvoril aj orchestrálnu verziu, pôvodná komorná verzia je podľa (nielen) môjho názoru krajšia a zaujímavejšia. Sám Rossini sa uvedenia orchestrálnej verzie nedožil, sčasti preto, že chcel skladbu uviesť v katedrále, no nepodarilo sa mu získať pápežské povolenie na to, aby mohli ženy spievať v kostole (Rossini nemal rád zvuk chlapčenských hlasov).
Veľmi prekvapivá je štýlová rozmanitosť skladby, kde sa Rossini prejavil ako mimoriadne flexibilný skladateľ schopný predbehnúť svoju dobu. V skladbe možno počuť prvky od neskorej renesančnej polyfónie (Christe eleison), ktoré zboristom pripomínajú skladby skladateľov ako Tomás Luis de Victoria, cez časti s romantickým charakterom (Agnus Dei, Prélude), až po časti, ktoré by sa uživili aj v kontexte kaviarenskej hudby 20. storočia (Qui tollis). Práve táto rozmanitosť robí toto dielo pre spevákov mimoriadne zaujímavou výzvou.
Rossini sa tiež akokeby nevie rozhodnúť, či skladba patrí do svetského alebo sakrálneho prostredia. Výrazovo nálada niektorých častí veľmi dobre zodpovedá charakteru slov modlitby (Kyrie, Gloria, Credo, Agnus Dei), v niektorých častiach však technický nápad víťazí nad obsahom slov (napr. kánony Cum Sancto Spiritu, Et vitam venturi) a niektoré časti skôr pripomínajú veselé svetské skladby (pri Domine Deus sa mi charakterovo vždy vybaví pesnička "Vracaja sa dom" Vlasty Redla a Sanctus si tiež viem predstaviť ako chórus pri bujarej rodinnej oslave). Rossini si pravdepodobne takéto rozpory veľmi dobre uvedomoval, pretože na záver svojho rukopisu napísal (voľný preklad): Drahý Boh, tu to máš, dokončené, túto úbohú malú omšu. Zložil som sakrálnu alebo svätokrádežnú hudbu? Dobre vieš, že moje schopnosti boli zrodené vo svete komickej opery (opera buffa). Trochu techniky, trochu srdca, to je všetko. Buď požehnaný a dúfam že ma vpustíš do raja.
Spôsob interpretácie skladby prostredníctvom virtuálneho zboru prináša svoje výhody ale aj svoje úskalia. Rossini v skladbe použil neobvyklú kombináciu dvoch klavírov a harmónia. Pri živom predstavení je v dnešných dobách veľmi ťažké nájsť funkčné harmónium, ktoré by vyhovovalo Rossiniho predstavám o zvuku z druhej polovice 19. storočia. Harmónium sa tak často nahrádza klasickým organom, ktorý má ale typicky oveľa prenikavejší zvuk a zavádza do výsledného zvuku nerovnováhu. Na druhej strane spektra, nie je nevídané použiť namiesto harmónia dva akordeóny. Pre našu nahrávku sa mi podarilo nájsť veľmi autentický virtuálny nástroj, ktorý vznikol nahrávaním vyše 100 ročného harmónia vyrobeného v roku 1910 v Dánsku a prekvapivo dobre zvukovo zapadá do kontextu klavírneho doprovodu. Elektronická hudba samozejme prináša obrovské možnosti modifikácie zvuku. Vo veľa prípadoch bolo potrebné stopy od jednotlivých spevákov (ktoré boli typicky nahrávané na mobilný telefón) rôzne upravovať, pri editovaní som sa však snažil nepodvádzať a zachovať pôvodný výraz tak, ako ho jednotliví speváci nahrali. Dúfame, že sa nám aj napriek tomu, že každý svoj part nahrával osobitne (a teda výrazovo len na základe interpretačných poznámok a dirigovania, bez toho aby počuli ostatných spevákov), podarilo zachovať zaujímavý emotívny charakter Rossiniho skladby.
dizajn obalu Dana Blaškovičová